Holky já jsem měla opravdu problém navázat vztah. Tak nějak se je všechny odpuzovala. Pomohlo mi hodně vyzkoušet vztahové poradenství po telefonu, kde jsem dostala opravdu hodně užitečných rad ohledně vztahu https://www.rychlerande.com/vztahove-poradenstvi.html
Každý si to dokazuje po svém, já s přítelem zase tělesnou blízkostí a různými sex.praktikami. Hodně experimentujeme a nakupujeme různé hračky.
Dostala jsem opravdu nádhernou kytici a vonné svíčky.
Dobrý den, jsem zamilovaná až po uši a dostala jsem přenádhernou kytici růží a dárkovou krabičku se svíčkami.
snad víš,co je láska...a třeba opravdu potřebuješ změnu....řid se sv´ým rozumem,máš ho dost..přeji správné rozhodnutí,jak dál
Každá minca ma dve strany, čo tak obrátiť trošičku aj Tvoj pohľad...V prvom rade byť šťastná, že si našla lásku...vychutnávať si každý pocit, chvíľky radosti a štastia....a v druhom, ako už napísala jama, nesiliť, nechcieť urýchliť to čo patrí na začiatok každého vzťahu....veď práve túžba nás núti uvedomiť si naše city....Pravdaže, ako napísala danielitko, nič netreba prehánať. Sama musíš vycítiť, či druhá strana uvažuje rovnako. Možno sa bojí rovnako ako ty...V každom prípade pokiaľ by ale jeho reakcie boli typu "výhovorka za výhovorkou", tak by to bolo viac-menej jasné. Kde nie je láska, hľadajú sa ,,chyby,,. Takže neurýchľovať, ale ani zbytočne dlho nečakať. Ak sa dotyčný ,,nerozhýbe,, sám, trošku mu skúsiť pomôcť. A ak potom nebude záujem, iba výhovorky....nechať si krásne spomienky. Nie nadarmo sa hovorí: ,,Je lepšie ľutovať, že sme niečo zažili, než ľutovať, že sme nezažili nič. ... ,,
a naozaj sa to nedá nijako zorganizovať, aby ste boli spolu aspoň trochu častejšie??Veď Čechy nie sú Amerika, autom s adá všade dostať najneskôr za 1 deň, resp. noc...Podľa mňa, keď sa CHCE, spôsob sa nájde, a toto ozaj nie je taký problém- vzdialenosť, a aj čas sa predsa vždy dá nájsť, podľa mňa aspoň 1x týždenne...Mňa skôr napadlo, či PODVEDOME necítiš, že on je na Teba "namotaný" o niečo menej ako Ty naňho, a preto máš takú potrebu sa nejako uistiť, že to predsa len nie je pravdaAspoň u mňa to takto funguje...citová neistota veľmi nahlodáva psychiku...a u nás na Slov. sa aj vraví "odriekaného chleba chceme najväčší krajec"(aj keby objektívne nebol až taký najlepší, čo by si zistila rýchlo, keby si mala možnosť s ním byť tak často, ako t.č. potrebuješ, resp. chceš...)Nezávidím Ti, aj preto lebo veľmi dobre viem, čo je to, ak od partnera necítiš toľko citu, koľko Ty cítiš k nemu...ak si napr. on nahovára stále nové dôvody, prečo Ťa ešte nemôže ľúbiť(rieši svoje starosti, je v strese,alebo ozvala sa mu exfrajerka, potom zas sa akože bojí, že Ti nebude "stačiť v sexe" a podobné blbiny-a keď sa už toto, a potom ešte toto, a potom zas iné "vyrieši", tak už NAOZAJ začne ľúbiť...Ale žiaľ (na 99% pravdepodobne) nezačne...lebo ak by to tak malo byť, už by ľúbil dávno...No, rozkecala som sa a asi odbočila k sebe...no držím Ti palce, nech to zvládneš- hlavne psychicky...a nenavrhla si mu stretká častejšie? Ako reagoval?O Tvojich citoch vie??
Dlouho jsem nad tvým příspěvkem přemýšlela.Jsme stejně staré a já si představovala ,co bych v téhle situaci dělala.Jednoznačnou radu tady asi nedostaneš.Na jednu stranu ti závidím -ta dávno zapomenutá vášeň,to těšení se na setkání,pocit zamilovanosti.... to všechno už s našima staříkama doma nemáme.
Není to hezké co tady popisuješ právě proto,že se nevidíte každý den. Vždyť si vzpomeň jak se vztah rychle přehoupne do šedi,když se musí společně řešit obyčejné problémy domácnosti,peněz,dětí...
Hele tak si to užívej takhle, a doma nech při starém... časem sama uvidíš.